NATURA 2000
Gavúrky
Pastevný les so zhruba 600 mohutnými, stáročnými dubmi, jedno z najvýznamnejších chránených území strednej Európy. Na úpätí Javoria, cestou od kostola smerom na Sásu alebo od Podskalky.
Mestečko s kráľovskými výsadami od roku 1254, ruiny hradu nad starou Via Magna, stáročné duby Gavúriek a výhľady z Troch kameňov. Vitajte v srdci medzi Štiavnickými vrchmi a Javorím.
Dobrá Niva leží v údolí Neresnice, 13 km južne od Zvolena, na polceste medzi Zvolenom a Krupinou. Spolu s Babinou, Sásou a Pliešovcami tvorila spolok mestečiek, ktoré si dlho a húževnato bránili svoje slobody pred panstvom hradu. Celé ulice si dodnes zachovali pôvodný pôdorys a charakter.
„Dobruna, Dobronya, Dobraniva… meno sa menilo, no niva zostala dobrá.“
Tatári vypália Krupinu i Zvolen; mestečko ležiace medzi nimi pravdepodobne nezostalo ušetrené.
Kráľ Belo IV. potvrdzuje Dobrej Nive a Babinej výsady, aké mali kráľovské mestá. Prvý zachovaný záznam o mene „Dobruna“.
Prvá písomná zmienka o Dobronivskom hrade, strážcovi cesty Via Magna.
Kráľovná Beatrix Aragónska daruje hrad Bernardovi Frankopanovi; neskôr ho získava právnik Štefan Verbőci (Werbőczy).
Gróf Anton Eszterházy dáva do románskeho kostola sv. Michala osadiť tri barokové oltáre, ktoré tam stoja dodnes.
Stavia sa evanjelický tolerančný kostol; neskôr pribudne fara (1796).
Ruina hradu je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Dobrá Niva získava titul Dedina roka a reprezentuje Slovensko v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny.
Chotár Dobrej Nivy je takmer zo všetkých strán obkolesený horami. Na západe Štiavnické vrchy, na východe Javorie a medzi nimi otvorená Pliešovská kotlina.
Pastevný les so zhruba 600 mohutnými, stáročnými dubmi, jedno z najvýznamnejších chránených území strednej Európy. Na úpätí Javoria, cestou od kostola smerom na Sásu alebo od Podskalky.
Gotická ruina na vrchu sopečného pôvodu asi 4 km severne od obce, nad starou cestou Via Magna. Vznikol v 2. polovici 13. storočia, v 18. storočí spustol a dnes je to konzervovaná zrúcanina s výhľadom na celú kotlinu.
Najvyšší bod chotára Dobrej Nivy na strane Štiavnických vrchov. Od lomu sa otvárajú výhľady na Pliešovskú kotlinu až k Sitnu, najvyššiemu vrchu Štiavnických vrchov.
Najväčšie sopečné pohorie Slovenska siaha až do chotára obce. Chránená krajinná oblasť plná bukových a dubových lesov, húb a neoznačkovaných chodníkov, ktoré poznajú len miestni.
Mierne teplá kotlina s poliami a lúkami, nad ňou na východe vystupujú vysoké chrbty Javoria, ktorého najvyšší bod v chotári je Lomno (908 m). Otvorená krajina, ideálna na bicykel aj pokojné prechádzky.
V severozápadnej časti chotára napája potok Kalnô nádrž na mieste niekdajšieho panského rybníka. Tiché miesto na prechádzku, posedenie pri vode a pozorovanie vtáctva.
Najstaršia stavba obce a jedna z najstarších na Slovensku. V stredoveku ho obohnali múrom a priekopou a slúžil ako bašta, kde sa obyvatelia v čase nebezpečenstva ukrývali. Vnútri sú tri barokové oltáre z roku 1727.
Pod hradom kedysi stáli panské záhrady, chmeľnice, rybník, pivovar, pálenica aj mlyn. Pivovar už dávno neexistuje, ostali po ňom len spomienky a chmeľ, ktorý tu kedysi rástol.
V obci pôsobila mliekáreň Jozefa Soca a podľa jednej verzie práve odtiaľto pochádza názov známeho plesňového syra Niva (okolo roku 1923). Pekná legenda, ktorá k Dobrej Nive sedí.
Okruh z Dobrej Nivy cez pasienky Gavúriek a späť: mierne stúpanie, prevažne spevnený povrch a na konci tie najkrajšie duby v strednej Európe. Ideálne ráno, keď sa nad kotlinou drží hmla.
Neoznačkované, no o to príťažlivejšie trasy z obce do okolitých osád a dolín. Vezmi si mapu, pohodlnú obuv a čas.
13 km južne od Zvolena po ceste smer Krupina / Šahy, po stopách stredovekej Via Magna.
Železničná zastávka Dobrá Niva na trati zo Zvolena, priamo odtiaľ štartuje aj bežecký okruh.
Kotlinou sa jazdí príjemne, náročnejší si vybehnú na Gavúrky, ku Kráľovej či na hrad.